Niektoré VYSLOVENE SPROSTÉ nápady treba udupať v zárodku.
Niektoré VYSLOVENE SPROSTÉ nápady treba udupať v zárodku. Toto je jeden z nich. Deutsche Bank, teda banka ktorá bola namočená v takmer každom väčšom bankovom škandále posledných desaťročí ako sú kartelové dohody v neprospech spotrebiteľov, pranie špinavých peňazí, spolupráca pri krádeži daní vo forme prelievania peňazí do daňových rajov, a ktorá je exemplárnym príkladom privatizácie ziskov a socializáciou strát #zachrannyBALICEKnemeckymBANKAMza480000000000EURO prišla s „VYNIKAJÚCIM“ nápadom. Zdaniť ľudí pracujúcich z domu. Nech platia ešte 5% daň za to že sú na dobrovoľnom home-office. Tieto dodatočné zdroje navrhujú -asi z lásky k pracujúcim- prerozdeliť medzi zle zarábajúcich a zamestnancov, ktorý nemôžu svoju prácu vykonávať z domu. To je nejaká nová -klasik by povedal „rustikálna“- forma solidarity. Všimli ste si správne, solidarity, kde pracujúci pomáha horšie platenému pracujúcemu. Počas toho bude oboch zamestnancov dojiť naďalej banka –tá už solidárna byť nemusí. Ona radšej za províziu pomôže vykradnúť špajzu. Alebo pôjde s peniazmi pracujúcich do finančného kasína a keď prehrá, nechá sa za peniaze daňových poplatníkov ( =zamestnancov) opäť raz zachrániť. Lebo je to pre naše „dobro“ a vlastne neexistuje ani žiadna iná alternatíva. Aj na to sú dobré odbory. Môžu sa opýtať trochu hlasnejšie ako jednotlivec pracujúci z domu, či im už nepreskakuje nadobro. Opýtať sa vlád, ako konkrétne vyriešili minulé huncútstva týchto banksterov. Ako chcú zabrániť aby sa takéto veci neopakovali. Treba sa organizovať a sieťovať. Inak budeš ťahať za kratší koniec. Vlastne nie. Ty sa sám nedostaneš ani k tomu lanu. ňLink na celú štúdiu v AJ nájdeš v komentároch (str. 32, sú tam ale aj dobré informácie), rovnako ako link na článok tu. P.S.: Pár z akcií Deutsche Bank (DB) -Hypotekárne úvery v USA. DB skúpila zle zabezpečené hypotéky, vytvorila z nich extrémne komplikované finančné nástroje, nechala ich ohodnotiť top-rankingom a predala ich ďalej. Keď prišla kríza, tieto nástroje sa stali takmer bezcennými. Medzičasom však uzatvorila DB stávku na prepad ceny jej toxického „tovaru“. -Pranie špinavých peňazí v Rusku po roku 2011, keď vyprali minimálne 10 miliárd dolárov v rubľoch a za čo dostali pokutu 600 miliónov dolárov. -Spoluúčasť na manipulácii referenčných úrokových sadzieb EURIBOR a LIBOR. DB dostala od Európskej komisie najvyššiu pokutu zo všetkých šiestich bánk, ktoré sa zúčastnili tejto, nazvime to jednoducho, krádeže. Zaplatili 725 miliónov € v EÚ a ďalšie 2,5 miliardy dolárov v USA. Reálne ale boli poškodení spotrebitelia. -Porušenie USA-Iránskeho embarga. Pokuta 260 miliónov dolárov. -Laxný prístup k rizikovým finančným tokom sexuálneho zločinca Jeffreyho Epsteina. Pokuta 133 miliónov €. -V spolupráci s Danske Bank bola DB zapletená do najväčšieho doteraz známeho škandálu s praním špinavých peňazí. Cez filiálku dánskej banky v estónsku pretiekli medzi 2007 a 2015 „pochybné“ platby vo výške 200 miliárd €. Finančný dozor im vyčítal nedostatočnú kontrolu svojich zákazníkov. Do zlepšenia kontrol následne museli investovať miliardu dolárov a prijať na vykonávanie kontrol ďalších 1500 zamestnancov. -Najnovšie sa Deutsche Bank objavuje obzvlášť často v uniknutých a ešte nespracovaných dokumentoch FinCEN-files. Ide predovšetkým o zámerne oneskorené hlásenia informácií vysokorizikových zákazníkov. Biotop, v ktorom sa dajú prať špinavé peniaze. Opäť náhodou zlyhali kontrolné mechanizmy. Tá neviditeľná ruka trhu sa asi rada hrá na schovávačku
VIETE KTO TIE PENIAZE ZAROBIL? VY!!!
VIETE KTO TIE PENIAZE ZAROBIL? VY!!! Treba si na to spomenúť vždy keď vám budú hovoriť, že minimálna mzda je príliš vysoká, že činnosť odborov treba regulovať (=oslabiť ich), alebo že treba trieť biedu lebo špajza je prázdna. Už iba v tejto špajzy je cez 10 500 000 000 € z vašich peňazí. Len kľúče má niekto iný… Nech je to jasné každému. Sociálna poisťovňa registruje okolo 2.000.000 zamestnancov. Každý z vás teda musel v priemere vyrobiť 5.250 €, ktoré si potom niekto iný odparkoval na konto v niektorom z daňových rajov. Treba sa odborovo organizovať. Budeme radi keď necháš komentár čo by si robil/a s tými tvojimi 5.250 €. Link na článok nájdete tu.
MÔJ ZISK JE DÔLEŽITEJŠÍ AKO TVOJ ŽIVOT.
MÔJ ZISK JE DÔLEŽITEJŠÍ AKO TVOJ ŽIVOT. Vláda sa rozhodla otestovať zamestnancov a odbory ešte raz. Pekne v tichosti. Veď máme tripartitu-netripartitu, rovnako ako dobrovoľnosť-nedobrovoľnosť, uniformy-neuniformy a právny štát-ne… veď to už poznáte. Tentokrát ide o návrh zákona o inšpekcii práce z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh už schválila vláda a ide na schválenie do Národnej rady. Tento nekresťanský vtip má byť účinný od 1. apríla. Kto vie ako inšpektoráty práce (ne)fungujú by mohol dúfať, že sa zvýši počet kontrol a zefektívni rozhodovanie. Že konečne dostanú naozaj toľko personálu, aby mohli robiť to čo majú. Je zarážajúce, že sa nikto neodhodlal vyzbierať politické body v hre „aha, čo ti vyviedla predošlá vláda a ani si si to nevšimol“. Asi nechcú víriť prach. Mohlo by sa im zrejme začať kýchať. Mohli by dokonca položiť pár nepríjemných otázok aj nám odborárom. Veď to robia celkom radi. Teraz je ale situácia iná. Neškrab si plátno kulisy Potemkinovskej dediny, keď tam chystáš slávnostné otvorenie novej nákupnej pasáže. Paradoxne sa ministerstvo obrany, pardon práce, rozhodlo ísť druhým smerom. Toto je len jedna perlička: „pre zlepšenie podnikateľského prostredia vláda takisto navrhla zníženie administratívnej a finančnej záťaže tam, kde to ukázala prax. Ide predovšetkým o zníženie dolnej hranice sadzby pokuty za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Rezort práce totiž považuje za neprimerané mať dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky –smrť a ťažká ujma na zdraví.“ Samozrejme, za smrť zamestnanca by sa síce mohla rovnako zvýšiť sankcia z dnešných 33.000 €, ale v záujme lepšieho podnikateľského prostredia radšej dáme rabat na ťažkú ujmu na zdraví. V duchu môžeš byť rád, že si pri tom pracovnom úraze neskapal. Bude to taká malá oáza wellnessu pre podnikateľov v zákone o inšpekcii práce. Ešte raz, aby to došlo aj obyvateľom najväčších haciend na Slovensku: ráno ideš do práce a už sa z nej nikdy nevrátiš. Tvojej rodine zavolajú že si umrel pri pracovnom úraze. Starajte sa o seba ako viete, dopočutia. Signál je jasný. Keď sa nebudete organizovať v odboroch, pôjdem cestou najmenšieho odporu. Budem zhoršovať zamestnanecké prostredie. Keď do toho spadneš ty, alebo tvoj kolega, je to potom váš problém. Úlohou odborov je spolu s ich členmi proti takýmto sprostostiam bojovať. Si členom? Link na článok na aktuality.sk „Vláda navrhla upraviť kompetencie inšpektora práce a znížiť pokutu za úraz“ nájdeš tu.
SLEDUJETE ROZKLAD ŠTÁTU V PRIAMOM PRENOSE
SLEDUJETE ROZKLAD ŠTÁTU V PRIAMOM PRENOSE (nie, netvrdíme že je to len vina tejto vlády). Ľudské práva sú pre väčšinu obyvateľov nuda. Radšej si pozrú telku. Vedia, že niečo také existuje, ale je to skôr pre mimovládky a pridruženú kaviareň. Keď pracuješ vo fabrike máš väčšinou iné priority. Iné priority má takmer každý. A tak sme sa za posledných pár desaťročí dostali do stavu, kde v niektorých domovoch sociálnych služieb vládne peklo. Bulvár a niektoré pseudoseriózne médiá tento problém speňažujú titulkami ako „V Prievidzi potvrdili zverstvá na starčekoch. Priväzovali ich plachtou a fackovali!“ Nedávno k tomu na aktuality.sk vyšiel naozaj dobrý článok (link tu) s názvom „Skontrolovať všetky domovy dôchodcov by trvalo desiatky rokov“. Odporúčame si ho prečítať. Kto nechce, tu je krátke zhrnutie: nemáme kapacity na kontrolu, nie je jasné kto má čo kontrolovať, takže každý sa spolieha na každého a nerobí sa takmer nič. Občas sa stane, že z ordinujúceho lekára sa nakoniec vykľuje kuchár, ale pokračujeme akoby nič. To je jedna strana mince. Tesne pred smrťou teba, alebo tvojich rodičov ťa/ich začnú priväzovať, alebo rovno trepať. ÁNO, AJ TOTO JE O ĽUDSKÝCH PRÁVACH a kontrole ich dodržiavania. Keď to vynesú novinári, nastane všeobecné zdesenie a o 2 týždne o tom nebrechne ani pes. Tu by bola otázka, prečo to štát nechá zájsť do tohto stavu? A možno aj ďalšia otázka prečo sme im to dovolili? Druhá strana mince je o zamestnancoch. Ich počte. Úrovni. O tom, kedy môžu úplne vyhorieť a ako profesionálne potom budú reagovať. Napríklad na agresiu (aj voči iným klientom), ktorá je častým sprievodným javom demencie. Vyberám z článku: Nemenej závažným problémom sú aj nízke mzdy zamestnancov domovov pre seniorov. Platy opatrovateliek sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. „Často zmieňovaným problémom je nízky počet zamestnancov na jedného klienta stanovený zákonom, ktorý má za následok preťaženosť zamestnancov v priamom kontakte s klientmi,“ uvádza sa v správe ombudsmanky. Máme tu COVID-19. Zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb nesú najväčšiu zodpovednosť. Starajú sa o najviac ohrozenú skupinu obyvateľov. Už pred rozšírením COVID-19 to bolo za hranou. Na to si treba spomenúť, keď sa nabudúce budú handrkovať o výške minimálnej mzdy. Na tomto mieste by sme radi poukázali na článok v TRENDe s názvom: „Vláda po sebe zanechá obrovské dlhy. Politikom narastú mzdy a šetriť sa plánuje na ľuďoch“ (link tu) Vyberáme: „Podľa predstaveného rozpočtu sa zmrazovanie platov nebude týkať všetkých zamestnancov štátu. Ako upozorňujú odbory, mzdy porastú všetkým ústavným činiteľom, sudcom a prokurátorom. Šetriť sa plánuje hlavne na bežných ľuďoch pracujúcich pre štát.Medzi nimi sú napríklad opatrovatelia v domovoch sociálnych služieb, ktorí v časoch pandémie ostali nepretržite aj niekoľko týždňov vo svoje práci. Napriek tomu sa platy mnohých z nich budú v roku 2021 pohybovať okolo úrovne minimálnej mzdy. Teda sumy 623 eur v hrubom.“ Aby bolo jasno, je to 437 eur v čistom. Od nich síce záleží akú budeme mať na konci celého príbehu úmrtnosť, ale k tým ich 437 eur viac nepridáme. Nech si majú z čoho pridať politici. Keď sa už ani nečudujete, začnite sa odborovo organizovať. Inak to ostane tak ako to je…
MUSÍME SA ORGANIZOVAŤ
TO NEVYMYSLÍŠ. MUSÍME SA ORGANIZOVAŤ, INAK BUDE DEMONTÁŽ POKRAČOVAŤ. Parádny článok na Pravde (link tu) s názvom „Rezort práce nemôže zasiahnuť proti vykorisťovaniu zamestnancov mimo hraníc krajiny“ nás dnes oboznámil o nedostatočných výsledkoch Európskej agentúry práce (ELA). Áno, to je tá inštitúcia, ktorá má sídliť na Slovensku. Tejto agentúre sa za dvanásť mesiacov nepodarilo vyriešiť ani jeden z deviatich prípadov vykorisťovania zamestnancov v členských štátoch. Na prípady agentúru práce (ELA) ešte vlani v októbri upozornila Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC). V našom prípade malo ísť o 167 pracovníkov, ktorých slovenská firma poslala pracovať do Nemecka – a to buď ako falošných živnostníkov, alebo za minimálnu mzdu. „Prípad, ktorý sa týkal slovenskej firmy, ministerstvo preverovalo na Národnom inšpektoráte práce, pričom v predmetnom prípade nebolo zistené, že by došlo k porušeniu právnych predpisov na území Slovenska.“ Všetko O.K., pokračujte ďalej, falošný živnostník. To je tu predsa klasika. Také neriešime. Európski odborári na prípady upozorňujú opätovne, tentokrát však pribudli ďalšie tri. Väčšina z nich sa týka nevyplatených miezd, nezaplatených dovoleniek či dní práceneschopnosti. „Podľa najnovších informácií sa však ELA tentokrát naozaj chystá zasiahnuť. Minimálne tým, že na konkrétne prípady upozorní priamo odbory v členských štátoch.“ To je DOBRE! Idú upozorniť presne tie odbory, ktoré sú v drvivej väčšine cez svoje centrály súčasťou Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC). Teda inštitúcie, ktorá to Európskej agentúre práce nahlásila.>>Jednoducho idú oznamovateľom oznámiť, že oznámili.<< #matPLAN#efektivnyakoparnystroj AJ TAKTO SA BOJUJE PROTI VYKORISŤOVANIU ZAMESTNANCOV. P.S.: Keby sme mali pár novinárov čo v základoch rozumejú zastupovaniu záujmov zamestnancov, hierarchii odborových organizácií a pracovnoprávnej agende bolo by možné položiť aj pár otázok. Napríklad inšpektorátu práce. Potom by sa dalo ísť hlbšie a nemuseli by sme čítať podobné články.
MARKETING CHUDOBY
MARKETING CHUDOBY. ALEBO, KEĎ NAJVÄČŠÍ PROBLÉM JE 437 € PRE PRACUJÚCEHO ČLOVEKA, LEBO SA TO NIEKOMU ZDÁ PRIVEĽA. Pomaly by sa tu hodila sociologická štúdia k možným následkom 30 ročného vypisovania jednostranných článkov o škodlivosti zvyšovania beztak mizerných platov na našu spoločnosť. Vynikajúci príklad ponúka opäť pravda v článku: Pekárov dusia príplatky za prácu. Zdražie chlieb a rožky? (link na článok tu). V tom článku sa dočítate o nastávajúcom konci sveta vo forme drahšieho pečiva, obmedzenej prevádzke, ľudí bez práce. Ihneď vám aj vysvetlia prečo. Lebo minimálna mzda narastie na 437 € v čistom mesačne. To má byť suma, ktorá s príplatkami -uvedený ja napríklad príplatok za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,79 €, alebo za prácu v sobotu 1,61 €- ktorá zapríčiní zvyšovanie nezamestnanosti, viac chémie v pečive a bezprecedentné zdraženie potravín. Minimálna mzda stúpne v budúcnosti na 437 €, teda sumu z ktorej sa sotva dá dôstojne žiť, uživiť rodinu, financovať osobnostný rozvoj, ušetriť na horšie časy alebo starobu. No a jediné čo sa dočítate je ako to uškodí vám ako konzumentom a podnikateľom. Tieto články už neobsahujú návod ako si predstavujú vyžiť z 437 € mesačne, aké marže majú pri pečive obchodné reťazce (možno je to aj preto, lebo zadávajú slušný objem reklamy).Dočítate sa len to, že nárast neskutočne krutej minimálnej mzdy a smiešnych príplatkov nás všetkých brutálne ohrozuje. Potom sa ale čudujme, prečo tu je toľko frustrácie. Keby som bol pekár tiež by som bol po takomto článku neskutočne frustrovaný. Keď takéto a podobné jednostranné blbosti publikujem 30 rokov pri učiteľoch, lekároch, zamestnancoch štátnej správy, robotníkoch v automobilkách, zdravotných sestrách, opatrovateľoch, zamestnancoch bánk a poisťovní, policajtoch….. môže to jedného dňa nahnevať kritickú masu. A nefalšovaný hnev sa už nedá riešiť iba úsmevom na tlačovej konferencii. MÁTE PLÁN ČO POTOM S TÝM? Pre ilustráciu: zisk maloobchodného reťazca LIDL bol v roku 2018 okolo 112 100 000 €. Priestor na nejaké príplatky pri pekároch v tých maržiach asi bude.
V duchu anarchokapitalistickej agendy tu v posledných desaťročiach dochádzalo k znižovaniu pracovnoprávnej ochrany zamestnancov.
V duchu anarchokapitalistickej agendy tu v posledných desaťročiach dochádzalo k znižovaniu pracovnoprávnej ochrany zamestnancov. Zároveň sa tlačili nové a nové formy lacnejších možností ako ponúknuť svoju pracovnú silu na trhu. Samozrejme z tejto formy liberalizácie profitovala väčšinou iba jedna strana. Tá ekonomicky silnejšia. Keď si potrebuješ zarobiť na živobytie a hypotéku nebudeš si môcť vyberať do nekonečna. Zamestnancom zavádzanie týchto experimentov škodilo dvojako. Jednak ako forma nekalej súťaže, druhýkrát museli výpadky v príjmoch štátu a zlom zabezpečení flexibilnejších ľudí práce šanovať zo svojho.#MinimálnyDôchodok#udržateľnosťdôchodkovéhosystému#minimálneodvody&potrebujetebloček? Nebolo tomu tak dávno, keď štatistický úrad hovoril o približne 100.000 živnostníkoch z donútenia. Treba to povedať priamo. 100.000 ľudí má mať zamestnanie a neniesť úplné riziko výpadku príjmov v takom rozsahu ako teraz. Ďalšou skupinou sú jednoosobové s.r.o., ktoré sú iba figovým listom pre človeka keď v skutočnosti vykonáva činnosť zamestnanca. Na túto skupinu ľudí som si dnes spomenul, keď som sa dočítal, že „vláda vyplatí ľudom viac“. Článok vyšiel v denníku Pravda. Píšu o tom, že od októbra sa príspevky zvyšujú. Pri poklese tržieb od 20 do 40 percent dostane podnikateľ na seba, alebo na zamestnanca príspevok vo výške 270 eur. Pri maximálnom poklese tržieb nad 80 percent dostane 810 eur. Predtým to bolo od 180 do 540 euro. Zvýši sa aj dotácia pre živnostníkov a jednoosobové eseročky, ktorí prišli o svoje príjmy z podnikania. Týka sa to podnikateľov, ktorí prerušili resp. obmedzili prevádzkovanie svojej činnosti a ktorým nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia. Ich podpora stúpne z 210 eur na 315 eur. Zamýšľal som sa nad tým ako asi reálne žijú, keď majú výpadky od marca a tieto môžu trvať pokojne do roku 2021. Ako asi fungujú ich rodiny. Následne mi odbehla myšlienka aj k politikom a analytikom, volajúcim po flexibilizácii zákonníka práce. Po znižovaní ochrany zamestnancov a nižšej ceny práce v záujme „zachovania konkurencieschopnosti“. NETUŠÍTE AKÝ PREPAD ŽIVOTNEJ ÚROVNE POSTIHOL ICH? ALEBO AKÉ RIZIKO NESÚ? Nedostatočná a neskorá pomoc znamená vo výsledku jediné. Je to pomocný balík pre exekučný priemysel na Slovensku. Možno je na čase začať voliť strany, ktoré presadzujú záujmy ľudí práce a nie marketingové rozpočty bez názorov, bez skúsených ľudí a bez transparentnej minulosti. Niekedy nestačí iba proti niečomu bojovať. Môže sa totiž stať, že bude potrebné bojovať ZA niečo. Aby sa nestalo, že v takej situácii prepadnú panike a začnú sa hádať ako malé deti na pieskovisku lebo došli formičky.
PREČO ZRAZU CHÝBAJÚ lekári, zdravotné sestry a opatrovateľky?
PREČO ZRAZU CHÝBAJÚ lekári, zdravotné sestry a opatrovateľky? Že by sa dlhotrvajúca a tichá podpora rôznych peňazovodov zo zdravotníctva a sociálnych služieb mohla prejaviť v zlých mzdových a pracovných podmienkach? Že by si to ľudia vedeli spočítať a kritická masa sa zariadila individuálne odchodom do zahraničia? Že by sa to dalo ako tak udržať v časoch pohody za cenu zlého životného štandardu zamestnancov a zamestnankýň, ale v prípade problémov sa táto Potemkinova dedina nevyhnutne rozpadne ako domček z karát? Alebo že by bola situácia na Slovensku výrazne lepšia ako v Českej republike? Budeme sa teraz spoliehať tiež na podobné výzvy a na to, že jej adresáti nechajú všetko okamžite ležať a odbehnú dať do poriadku to, čo nám tu eroduje bez prestávok už 30 rokov? Peniaze na kontách v daňových rajoch alebo rozflákané na haciendy a drahé autá neošetria nikoho. Ani počas šírenia COVID-19 a ani potom. BADÁTE NEJAKÉ KONKRÉTNE KROKY NA ZLEPŠENIE MZDOVÝCH A PRACOVNÝCH PODMIENOK? Pri apeloch na personál, aby v čase tejto zdravotnej krízy udržali za každú cenu chod nemocníc a domovov sociálnych služieb treba odpovedať protiotázkou: AKO A NA KOĽKO SI SPOLOČNOSŤ CENÍ VAŠU PRÁCU? VOLÁ SA TO SOCIÁLNY DIALÓG ….A DÁ SA VIESŤ VŽDY. Keď spolu prehlušíte zopár reproduktorov od peňazovodov situácia sa nevyhnutne zlepší.
Nielen predstieraná demokracia. Dejstvo 09/20
S počudovaním a čiastočne aj hrôzou sme sledovali tohtoročné vyjednávanie o minimálnej mzde ako aj následný vývoj sociálneho „partnerstva“ v SR. Vzhľadom k tomu, že dno sa tu preráža opakovane, často, zásadne a taktiež čoraz širším spektrom aktérov, rozhodli sme sa podeliť o niekoľko myšlienok, ktoré – ako dúfame – môžu poslúžiť ako inšpirácia pre SKUTOČNÉ a UDRŽATEĽNÉ zlepšenie situácie pracujúcich ako aj slovenskej ekonomiky. Aby sme boli spravodliví, v kontexte (exkluzívnej?) spolupráce KOZ SR so stranou SMER-SD je pre nás ťažké pochopiť opúšťanie rokovacieho stola počas najväčšieho hospodárskeho prepadu v krajine od jej vzniku po ponuke navýšiť minimálnu mzdu o 43 €. Keď sa stôl opustí, bude sa rokovať bez vás. Keď sa k tomu zabuchnú dvere, môže byť problém vrátiť sa späť. V časoch prichádzajúcej krízy sa to ešte môže ukázať ako fatálna chyba. Bez ohľadu na aktivity, ktoré tomuto kroku predchádzali, pri stole a aj na následných tlačovkách by sa mali viesť konštruktívne diskusie a vnášať vecná kritika. Bez nepriestrelnej argumentácie, ktorá je zrozumiteľná aj členskej základni však môže vznikať dojem, že ide skôr o zástupný politický súboj pod vlajkou opozičnej strany. O to viac, keď sa táto rozhodne následne aktívne podporovať odborárske aktivity na vyjadrenie nesúhlasu s politikou tejto vlády. Spolupráca s jedinou politickou stranou odbory vystavuje podozreniu zo straníckosti a ponúka útočnú plochu pre napádanie zástupcov zamestnancov ako v podnikoch, tak aj na nadpodnikovej úrovni. Funkcionári a aj odborová členská základňa by si mali úprimne zodpovedať otázku, či táto spolupráca priniesla za posledných 14 rokov skutočné posilnenie postavenia odborov v Slovenskej republike. Vzhľadom k momentálnej roztrieštenosti odborov, klesajúcej (starnúcej) členskej základni a klesajúcemu pokrytiu kolektívnymi zmluvami môže byť v príliš mnohých prípadoch odpoveď negatívna. Vráťme sa k vyprázdnenému vyjednávaciemu stolu. Ostali nám tam zástupcovia zamestnávateľov a minister Krajniak, volajúci po zvýšení reprezentatívnosti a demokratizácii sociálneho dialógu –konkrétne na strane zamestnancov. V duchu požiadavky, „Tieto odbory reprezentujú 200.000 zamestnancov, ale máme ich tu 1.800 000“ Pokúsime sa rýchlo zabudnúť na návrh doplniť stranu zamestnancov o angažovaných nadšencov z Pracujúcej chudoby, alebo neziskovku závislú od financovania z jeho rezortu. Neziskovky s počtom členov päť až desať sa na odôvodnenie „demokratizácie“ a „stransparentnenia“ celého procesu zastupovania záujmov zamestnancov zrejme nehodia. Našťastie nám to nedovoľujú ani naše medzinárodné záväzky. Druhý pokus o odôvodnenie je taktiež na hrane dobrého vkusu. Pod zámienkou zlepšovania sociálneho dialógu má byť vyvolaná rivalita (v newspeaku konkurenčný boj) medzi odborovými organizáciami? Je viac verejným ako tajomstvom, že mnohé odborové organizácie majú už teraz problém s integritou svojich predstaviteľov, ktorí lavírujú na hrane zákona a za hranou dobrej výchovy. Tu sa môžeme rovnako obzrieť naspäť a zrekapitulovať/zhodnotiť si „úspechy“ A) žitej plurality odborov B) rivality C) konkurenčného boja na podnikovej úrovni. (Prosím vybrať podľa osobnej preferencie) Kto chce tieto výsledky preniesť na úroveň tripartitného vyjednávania na stranu zástupcov zamestnancov je A) kruťas B) nie je úplne zorientovaný C) nezastupuje zamestnancov ale výhradne niekoho iného. Nechceme aby nás označili za papagájov, ktorí iba opakujú čo sa nedá. Takže ak náhodou ide SKUTOČNE o zlepšenie sociálneho dialógu, demokratizáciu, profesionalizáciu a stransparentnenie zastupovania záujmov zamestnancov a nie iba o snahu zdemolovať zvyšky odborov, zatiahnuť zástupcov do zákopových bojov, legitimizovať prozamestnávateľské „odbory“, alebo premotivovane splniť požiadavky Americkej obchodnej komory, tu je ďalší – ako dúfame, dostatočne konštruktívny – podnet do diskusie: Zriadenie zamestnaneckej komory.1. S orgánmi volenými všetkými zamestnancami (absolútna demokratická legitimita). 2. Dostatočne financovanej z odvodov zamestnancov, čo umožní profesionalizáciu zastupovania zamestnancov, kvalitu výstupov, dokáže zaplatiť a následne aj udržať expertov na otázky pracovného práva, sociálneho zabezpečenia, ochrany spotrebiteľa a ekonomické otázky. 3. Kompetenciami na bezplatné poradenstvo a zastupovanie zamestnancov na súde. To zlepší čitateľnosť judikátov a v strednodobom horizonte kvalitu Zákonníka práce* . Zmiernenie finančného tlaku na zamestnancov pri presadzovaní oprávnených nárokov. 4. S prednosťou dobrovoľných občianskych združení (odborov) v prípade, ak sú tieto etablované v kolektívnom vyjednávaní. Nech je možná symbióza, a nie konflikt.5. Nulové riziko uzurpácie jednou politickou stranou. Odbory (teda tie lepšie) sa do orgánov cez demokratické a transparentné voľby dostanú. Dostanú sa tam osoby, o ktorých integrite zamestnanci nebudú pochybovať. Profesionalizovaná, dobre financovaná inštitúcia prinesie do tripartity pridanú hodnotu, z ktorej budú ťažiť zamestnanci a napriek tomu môže zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov. Ako štát, v ktorom sídli Európska agentúra práce, môžeme nabrať aj trošičku odvahy. Nepotrebujeme jej až tak veľa, v neďalekom zahraničí takáto forma zastupovania zamestnancov funguje. A tripartitný dialóg tam funguje, je to efektívne, chodia to obzerať aj zástupcovia ďalších štátov (tu si podľa osobnej preferencie vyberať nemusíte). * jednoznačná definícia nárokovateľných (a efektívne presaditeľných) foriem podpory činnosti zástupcov zamestnancov (blokácia firemných mailov zamestnanca a zároveň žiadne informačné plochy?), nárok na rýchle rozhodnutie v prípade výpovede odborového funkcionára (z „nedorozumenia“) a nie niekoľkoročné konania –sťažil sa výkon ústavných práv. Štát má ale čas? Explicitný zákaz ustanovení o mlčanlivosti výšky odstupného a iných plnení v pripade „dobrovoľného“ odchodu z firmy zástupcom zamestnancov. Prepracovanie, alebo dodržiavanie protikorupčného programu MPSVR. Efektívne compliance oddelenie.
REAKCIA NA ROZHOVOR KARLA KOSTKU V DENNÍKU N
Zástupca odborov uniJA Emil Grula reaguje na paušálne odsudzovanie odborov v rozhovore Karla Sudora s Karolom Kostkom v Denníku N. V denníku, ktorý si vážia aj mnohí naši členovia a odboroví funkcionári za kvalitnú žurnalistiku a otváranie závažných celospoločenských tém, ktorým sa v ostatných médiách venuje malá pozornosť, sme si všimli tento klenot vyváženého a uceleného rozhovoru s pánom Karolom Kostkom. Šéfuje vlastnej škole, má IQ viac ako 200: Nemám rád priemerných a nudných študentov bez názoru Vzľadom na skutočnosť, že obdobné články formujú názory toho zvyšku populácie, ktorý ešte nečerpá informácie výhradne z dezinformačných stránok a sociálnych sietí, sme sa ako zástupcovia najmä „parazitickej organizácie“ správajúcej sa ako „príživník“, teda odborov, rozhodli podeliť o niekoľko vlastných myšlienok a protichodných názorov. Nebudeme sa príliš zdržiavať úvahami, prečo je rozhovor s nadpisom „Šéfuje vlastnej škole, má IQ viac ako 200. Nemám rád priemerných a nudných študentov bez názoru“ uvedený výhradne dosť primitívnym a faktami nepodloženým subjektívnym útokom na odborové organizácie: „Odbory sú dnes najmä parazitická organizácia, ktorá sa správa ako príživník. Nič nevytvára, neprodukuje, komplikuje riadenie firmy a odsáva peniaze, pričom by sa mohli efektívnejšie využiť inde, tvrdí Karel Kostka.“ Táto sociologicko-filozofická vsuvka bola zrejme nevyhnutná na premostenie k spôsobu merania, resp. odhadu extrémne vysokého IQ. Tvorca rozhovoru, novinár v minulosti pôsobiaci na pozícii vedúceho personálneho oddelenia, zrejme nevidel inú možnosť ako uviesť a predstaviť túto autoritu svojim čitateľom. Pravdepodobne ani táto autorita, napriek takmer nemerateľnému IQ, nevedela zaujať inak ako útočným, paušalizujúcim, nepodloženým a zraňujúcim klišé. Kedže takéto správanie, žiaľ, patrí medzičasom k našemu kultúrnemu dedičstvu a v niektorých kruhoch sa cení viac ako krikľavozelené céčka, povznesieme sa nad formu a spôsob. Venujme sa obsahu tohoto rozhovoru. Myslíme si, že pánovi Kostkovi veľmi neublížime, keď jeho názor na odbory posúdime s prihliadnutím na jeho latentnú sympatiu k autoritatívnym typom (z)riadenia. Aj menej inteligentnému človeku je zrejme jasné, že praktickosť prijímania rozhodnutí na strednej súkromnej škole výhradne z pozície moci sa skončí v momente, keď sa obdobne nastavený jedinec ocitne v pozícii moci v akomkoľvek orgáne regulujúcom spôsob fungovania tejto strednej školy. Väčší pes… Tvrdenie, že organizácie, ktoré zastupujú záujmy zamestnancov mali zaniknúť v čase, kedy väčšina ludí prestala trpieť biedou a hladom, teda v prvej polovici 20. storočia, je však jedinečné hneď z niekoľkých dôvodov. Všetky sa sem teraz nezmestia. Stačí, ak si predstavíme, ako by potom vyzeralo prerozdelenie ziskov z technologického pokroku za posledných 80 rokov, a aké by boli reálne výsledky takéhoto alternatívneho postupu. Nechalo by sa to na charitatívne rozhodnutia autoritatívneho vedenia spoločnosti? Chápeme, že v podmienkach súkromnej strednej školy v strednej Európe je téma nárastu produktivity a prerozdeľovania ziskov nepodstatná. Podobne nepodstatná bude regulácia nočnej práce, rovnakého odmeňovania mužov a žien, alebo ochrany zdravia pri práci v nebezpečnom prostredí, alebo zavedenia celoplošnej dovolenky v rozsahu nad dva pracovné týždne. V paralelnom svete šéfa strednej školy sa všetky takéto a obdobné rozhodnutia môžu nechať na „osvieteného a súdneho diktátora“. Alebo nejakého iného. Väčší pes… sa presadí. Treba si však uvedomiť, že väčší pes sa našiel aj v prípade pána Baťu, ktorý ako pán Kostka (pravdepodobne rád) prerozprával, nechal odborárov vyhadzovať, lebo bol v tom čase (pravdepodobne správneho) názoru, že sa jeho zamestnanci majú u neho lepšie, ako by sa mali v inej fabrike. Ten väčší pes vyrástol na tej istej neochote a skepse k hladaniu spoločného postoja. Autoritatívne rozhodovanie totiž málokedy skončí za bránami (akokoľvek veľkej) fabriky, alebo strednej školy. A ak aj áno, neznamená to, že to tak ostane. Práve náš geografický priestor je toho dobrým príkladom. Je možné, že ľudia mysliaci v režime aktuálnej účtovnej uzávierky dospejú k názoru, že odbory ako organizácia, ktorá „nič nevytvára, neprodukuje, komplikuje riadenie firmy a odsáva peniaze“ je „parazitujúca“. Radi by sme však podotkli, že tie odsaté peniaze končia na účtoch zamestnancov dotknutých firiem. Tieto navyše „odsaté peniaze“ pomáhajú ľuďom, ktorí sa živia prácou, uspokojiť možno aj viac ako iba minimálne životné nároky („biedu a hlad“). Osobnostný rast, zabezpečenie rodín a možnosť lepšej participácie na spoločenskom živote sú ťažko merateľné v kategórii „produktivity“, neznamená to však, že je na mieste tieto aspekty zanedbávať a odbory ako inštitúciu paušálne zhadzovať. V prípade pána Kostku práve vtedy, keď si lepšie zaplatený rodič vie dovoliť pre svoje dieťa súkromnú strednú školu, alebo niesť náklady počas jeho nasledujúceho štúdia na vysokej škole. Možno prekvapí, že práve pri pánom Kostkom navrhovanom riešení „ochrany práv zamestnancov zákonom“ a zabezpečení jeho vymáhateľnosti je potrebná inštitucionalizovaná súčinnosť organizácií, ktoré majú schopnosť celoplošne získavať relevantné informácie a presadzovať záujmy zamestnacov v legislatívnom procese. Zjednodušene: učiteľka na strednej škole neovplyvní ustanovenia zákonníka práce. Neovplyvnia ho ani štyri učiteľky a dvaja zmrzlinári. Áno, odbory majú opodstanenie a úlohu aj za bránami stredných škôl. Ich výsledky a efektivita závisia na úrovni interakcie s ich členmi a funkcionármi. Komu sa nepáčia tieto výsledky, má možnosť tieto organizácie zmeniť. Na posmešné označenie ako nátlakovej skupiny ludí sa ľahko môže vrátiť ozvena, že je to stále podstatne lepšie ako nátlakový jedinec-diktátor akokoľvek presvedčený o svojej osvietenosti a súdnosti, a to aj v prípade, keď ma červenú okrúhlu pečiatku na bezchybnom IQ teste. Sloboda, ktorú si vraj – ako pán Kostka tvrdí – váži, žije zo spoločenského konsenzu. Aj keď docieliť ho je niekedy naozaj úmorné. Nevyžiadaná rada na záver: možno by bolo dobré priniesť aj článok o emočnej inteligencii a neuviesť ho hejtom na jeden z hlavných pilierov občianskej spoločnosti. Aj keď nie je v najlepšej kondícii. Lebo alternatívy sú iba horšie a väčší pes nikdy nespí… Autor je zástupcom odborov uniJA.