SLEDUJETE ROZKLAD ŠTÁTU V PRIAMOM PRENOSE (nie, netvrdíme že je to len vina tejto vlády).

Ľudské práva sú pre väčšinu obyvateľov nuda. Radšej si pozrú telku. Vedia, že niečo také existuje, ale je to skôr pre mimovládky a pridruženú kaviareň. Keď pracuješ vo fabrike máš väčšinou iné priority.

Iné priority má takmer každý. A tak sme sa za posledných pár desaťročí dostali do stavu, kde v niektorých domovoch sociálnych služieb vládne peklo. Bulvár a niektoré pseudoseriózne médiá tento problém speňažujú titulkami ako „V Prievidzi potvrdili zverstvá na starčekoch. Priväzovali ich plachtou a fackovali!“

Nedávno k tomu na aktuality.sk vyšiel naozaj dobrý článok (link tu) s názvom „Skontrolovať všetky domovy dôchodcov by trvalo desiatky rokov“. Odporúčame si ho prečítať. Kto nechce, tu je krátke zhrnutie: nemáme kapacity na kontrolu, nie je jasné kto má čo kontrolovať, takže každý sa spolieha na každého a nerobí sa takmer nič.

Občas sa stane, že z ordinujúceho lekára sa nakoniec vykľuje kuchár, ale pokračujeme akoby nič. To je jedna strana mince. Tesne pred smrťou teba, alebo tvojich rodičov ťa/ich začnú priväzovať, alebo rovno trepať. ÁNO, AJ TOTO JE O ĽUDSKÝCH PRÁVACH a kontrole ich dodržiavania. Keď to vynesú novinári, nastane všeobecné zdesenie a o 2 týždne o tom nebrechne ani pes.

Tu by bola otázka, prečo to štát nechá zájsť do tohto stavu? A možno aj ďalšia otázka prečo sme im to dovolili?

Druhá strana mince je o zamestnancoch. Ich počte. Úrovni. O tom, kedy môžu úplne vyhorieť a ako profesionálne potom budú reagovať. Napríklad na agresiu (aj voči iným klientom), ktorá je častým sprievodným javom demencie.

Vyberám z článku: Nemenej závažným problémom sú aj nízke mzdy zamestnancov domovov pre seniorov. Platy opatrovateliek sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. „Často zmieňovaným problémom je nízky počet zamestnancov na jedného klienta stanovený zákonom, ktorý má za následok preťaženosť zamestnancov v priamom kontakte s klientmi,“ uvádza sa v správe ombudsmanky.

Máme tu COVID-19. Zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb nesú najväčšiu zodpovednosť. Starajú sa o najviac ohrozenú skupinu obyvateľov. Už pred rozšírením COVID-19 to bolo za hranou.

Na to si treba spomenúť, keď sa nabudúce budú handrkovať o výške minimálnej mzdy.

Na tomto mieste by sme radi poukázali na článok v TRENDe s názvom: „Vláda po sebe zanechá obrovské dlhy. Politikom narastú mzdy a šetriť sa plánuje na ľuďoch“ (link tu) Vyberáme: „Podľa predstaveného rozpočtu sa zmrazovanie platov nebude týkať všetkých zamestnancov štátu. Ako upozorňujú odbory, mzdy porastú všetkým ústavným činiteľom, sudcom a prokurátorom. Šetriť sa plánuje hlavne na bežných ľuďoch pracujúcich pre štát.Medzi nimi sú napríklad opatrovatelia v domovoch sociálnych služieb, ktorí v časoch pandémie ostali nepretržite aj niekoľko týždňov vo svoje práci. Napriek tomu sa platy mnohých z nich budú v roku 2021 pohybovať okolo úrovne minimálnej mzdy. Teda sumy 623 eur v hrubom.“

Aby bolo jasno, je to 437 eur v čistom. Od nich síce záleží akú budeme mať na konci celého príbehu úmrtnosť, ale k tým ich 437 eur viac nepridáme. Nech si majú z čoho pridať politici.

Keď sa už ani nečudujete, začnite sa odborovo organizovať. Inak to ostane tak ako to je…