Vážený pán predseda vlády,

v mene výboru odborovej organizácie ZO ECHOZ uniJA by som Vám rád poblahoželal k
úspešnej pracovnej ceste do Spojených štátov. S veľkým záujmom sme sledovali medializované
správy, ako aj Vaše vyjadrenia po stretnutí so zástupcami amerických spoločností pôsobiacich na
Slovensku.
Niektoré zo správ nás však nepríjemne prekvapili. Preto považujeme za nevyhnutné
poukázať na aspekty, ktoré pravdepodobne neboli súčasťou Vášho rokovania so zástupcami
amerických spoločností. A to predovšetkým z dôvodu, že ide o takú citlivú tému, ako je ústavou
garantované právo združovať sa v odboroch za účelom ochrany hospodárskych a sociálnych práv.
Ide o najdôležitejší nástroj zamestnancov vykonávajúcich závislú prácu pri zabezpečovaní si
uspokojivých pracovných podmienok a dôstojného života pre seba a svoje rodiny.
Právna úprava zriaďovania odborových organizácií ako formy zastupovania oprávnených
záujmov zamestnancov patrí k najstarším právnym normám prijatých po novembri 1989 s
ambíciou umožniť nezávislé a demokratické fungovanie odborových organizácií a priblížiť tak
štandardy zastupovania záujmov zamestnancov štandardom obvyklým v tzv. západných
krajinách Európskej únie.
V kontexte tvrdení, že slovenské legislatívne predpisy umožňujú príliš jednoduché zriaďovanie
odborových organizácií, považujeme za potrebné poukázať na aktuálny stav:
V sektore podnikových služieb, ktorého zástupcovia zamestnávateľov sú hnacím
motorom snáh o zásahy do terajšej právnej úpravy – s ich v európskych podmienkach až
exotickým návrhom zavedenia reprezentatívnosti pre činnosť odborových organizácii na úrovni
právnej úpravy platnej v Spojených štátoch vo výške 30 % – začalo dochádzať k plošnejšiemu
zriaďovaniu odborových organizácií až v posledných dvoch rokoch.
Predchádzajúce ojedinelé pokusy založiť a etablovať odborové organizácie ako zástupcov
zamestnancov z nejakého zvláštneho dôvodu pravidelne stroskotávali, o čom svedčia aj záznamy
MV o evidencii (resp. likvidácii) odborových organizácií, ale aj nápadne nízka reprezentácia
slovenských zástupcov zamestnancov v európskych zamestnaneckých radách.
Bez preháňania je možné konštatovať, že v sektore, ktorý je tretím najväčším súkromným
zamestnávateľom na Slovensku donedávna prevládala prakticky nulová odborová
organizovanosť zamestnancov, čo je hodnota, ktorá nemá obdobu v žiadnom inom členskom
štáte EÚ.
Bezbrehú spokojnosť desiatok tisícov zamestnancov v sektore ako dôvod pre absenciu
odborových organizácií vzhľadom na nami získané poznatky (predovšetkým v oblasti
reorganizácií a transparentnosti odmeňovania), ako aj bezprecedentnú mieru fluktuácie v
dotknutých spoločnostiach môžeme s istotou vylúčiť.

Takéto odborárske „anomálie“ sa však prejavujú aj v konkrétnych číslach. Podľa dát OECD
index jednotkových nákladov práce v odvetví administratívy a podporných služieb medzi
rokmi 2010 a 2017 klesol. V prípade zohľadnenia roku 2018 vykazuje tento ukazovateľ mierny
nárast, avšak stále ide s veľkým odstupom o najhoršiu hodnotu spomedzi krajín V4. Najhoršiu
z pohľadu zamestnancov.
Aj k dnešnému dňu je počet osôb vykonávajúcich činnosť zástupcov zamestnancov v
dotknutom sektore v medzinárodnom porovnaní nápadne nízky. Požiadavka represívneho
zásahu do aktuálnej právnej úpravy v skutočnosti znamená vedomú snahu o znovunastolenie
bezodborového priestoru, teda navodenia stavu znemožňujúceho plnohodnotný sociálny
dialóg.
Tvrdenia, že ide o najväčší problém nadnárodných korporácií pôsobiacich na
Slovensku, vyznievajú v tomto svetle prinajmenšom ako zavádzajúce. Obzvlášť pri plnej
subordinácii riadenia týchto spoločností, rozpočtovej nesamostatnosti tu pôsobiacich častí
korporácií a pravidelne prepadovo zo zahraničia nariadených organizačných zmenách – teda
témach, ktoré nevyhnutne kolidujú aj s právnymi normami EÚ a ktoré boli čiastočne taktiež
témami Vášho stretnutia.
Obdobne pochybne vyznievajú aj odôvodnenia požiadavky na účelovú zmenu
zákona na základe jednorazového excesu pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy v ŽSR. Pri
bližšom pohľade je totiž evidentné, že v tomto konflikte vyskytujúci sa „alternatívny“ model
zastupovania zamestnancov je v reálnych podmienkach Slovenskej republiky nevyhnutne
odsúdený na samovoľný zánik.
Urýchlený zásah do ustanovení o zriaďovaní a fungovaní odborových organizácií môže
ešte viac sťažiť už beztak náročné fungovanie zástupcov zamestnancov. V situácii, keď veľké
časti súkromného sektora zostávajú naďalej odborovo neorganizované, a aj naši kolegovia z
etablovaných odborových zväzov referujú o problematickom presadzovaní práv na pôsobenie
odborových organizácií, alebo o úmyselnej absencii sociálneho partnera z dôvodu znemožnenia
vyjednávania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je potrebné pristupovať k požiadavkám
korporácií z dôvodu vyrovnávania záujmov zamestnancov na Slovensku veľmi opatrne a citlivo,
po objektívnom vyhodnotení aktuálneho stavu a na základe celospoločenskej diskusie.
V prípade, že Vám to Vaše pracovné povinnosti dovolia a Váš záujem o túto problematiku
presahuje Vám sprostredkované informácie, nesmierne radi Vás kedykoľvek privítame v
priestoroch našej odborovej organizácie.

V mene odborového výboru ZO ECHOZ uniJA s úctou,

Mag. iur. Emil Grula

List v pdf nájdete tu: Otvorený list Pellegrini