SENDVIČOVÉ ODBORY

Rozšíril sa nám tu taký nešvár. Špičky polície, prokuratúry a justície končia -minimálne predbežne- vo vyšetrovacej väzbe. Vôbec sa nezdá, že by to bolo výhradne iba z huncútstva, skôr naopak. Aj relativizujúce a na politickú objednávku poukazujúce hlasy utíchajú.

Dostupné informácie naznačujú, že tu postupom času došlo k úspešnej kastrácii právneho štátu. Spôsobom, ktorý bol spôsobilý eliminovať ako spravodlivosť, tak aj dôveru obyvateľstva k demokratickému zriadeniu. A široká nedôvera v demokratické zriadenie bola vždy a všade nesmierne ošemetná vec. Na to nemusíte byť žiadny historik.

Preto treba dúfať, že dôjde k dôslednému vyšetreniu a odsúdeniu každého, kto akceptoval v tejto divadelnej hre na rovnaké práva pre každého občana nejakú negatívnu úlohu.

V kontexte toho, že množstvo zadržaných dosiahlo svoje funkcie a postavenie počas vlád strany SMER-SD a táto strana teda nesie politickú zodpovednosť je na mieste jedna, pre kdekoho nepopulárna, otázka: Nie je vhodný čas rozlúčiť sa v odboroch so smerom?(Aby nedošlo k nedorozumeniam, myslím tým len tie časti odborov, ktoré majú podpísanú dohodu o spolupráci s politickou stranou SMER-SD. Je ich síce menej ako sa všeobecne predpokladá, ale sú.)

Prečo? Možných odpovedí je mnoho. Lebo nie sú sociálnodemokratická strana. Lebo sa nenaplnili očakávania odborov na zásadné zlepšenie situácie pracujúcich. Lebo výsledky spolupráce boli nedostatočné ako pre stav odborov, tak (ne)vymožiteľnosť práva, alebo (ne)fungovanie inšpektorátov práce. Lebo odbory sa vo svojom partnerovi sklamali. Lebo dohoda o spolupráci bola od začiatku koncipovaná ako skôr obchodná dohoda: ja tebe, ty mne a neriešila presadzovanie konkrétnych politík. Lebo na základe tejto dohody je odborom vyčítané, že odovzdali svoju agendu politickej strane. Lebo vďaka tejto dohode odbory spohodlneli. Lebo táto dohoda poskytuje zámienku označiť opodstatnené požiadavky a pripomienky odborov paušálne ako súčasť straníckeho politického boja. Lebo v očiach mnohých zamestnancov strácajú dôveryhodnosť a trpí ich nezávislosť.

Táto forma spolupráce obmedzuje odbory v kritickom čase, keď je potrebné oponovať osobám, ktoré sa dostali na čelo Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zrejme iba omylom. Keď je potrebné konfrontovať ministra, ktorý prevrhol sociálny dialóg a evidentne si hľadá partnera, ktorý mu bude klásť minimálny odpor. Minister totiž chápe, že sa s nejakými odbormi bude musieť stretávať.

Pre všetkých zúčastnených by bolo lepšie, keby sa naučili spolupracovať a znášať vecnú kritiku. Neznižovať sa k prijímaniu zásadných noviel pod akože tlakom z dôvodu pandemickej situácie v izolácii od konfrontácie s iným názorom. Už sa (ne)jednalo o zásadných veciach ako dôchodková reforma, zavedenie Kurzarbeit, zmeny fungovania inšpektorátov práce. Prebieha diskusia o reforme súdnictva. Je to iný rezort, dotkne sa však aj pracovnoprávnej agendy. Zmrazovanie stravného a diskusie o gastrolístkoch-hotovosti v situácii bezprecedentného prepadu hospodárstva a tvrdých šokov na pracovnom trhu je s najvyššou pravdepodobnosťou iba ďalším dôkazom komplexnej nevedomosti.

Odbory musia byť teraz silné. Spojiť čo najviac zamestnancov. Spoločnosť je čoraz viac polarizovaná. Sociálna situácia mnohých zamestnancov a ich rodín sa bude ďalej zhoršovať. Toto povedie k ďalšej radikalizácii politických postojov. Kroky ministerstva práce naznačujú snahy o revíziu spoločenskej zhody k postaveniu žien, niektorým ľudským právam aj sekulárnemu charakteru štátu.

Vláda, ktorá vystupuje proeurópsky a jej veľká časť sa odvoláva na kresťanské hodnoty ide negatívne zasahovať do fungovania odborov, t.j. ich ďalej decimovať? Nie, nezožerieme vám falošný príbeh o úprimnom záujme na rozširovaní sociálneho partnerstva.

Radi sa odvolávate na EÚ, keď ide o požiadavky ochrany investícií, fiškálnej zodpovednosti a udržania dôchodkových systémov. Keď ale komisia žiada, aby odbory zastupovali pri vyjednávaní miezd aspoň 70% zamestnankýň a zamestnancov, tak tíško zbalíte Jeruzalemskú vlajku, maskáče, meče a poberiete sa na druhú stranu?

Ako by povedal klasik: nevyrušujte, tu sme pri zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Čo to znamená pre ľudí živiacich sa poctivou prácou? Treba sa odborovo organizovať a participovať na chode (ktorejkoľvek) odborovej organizácie. Bojovať. Jednak preto aby tie odbory niekto neuniesol nadobro a tiež preto, že to je jediná efektívna forma lobbingu zamestnancov, ktorú je počuť ako v kaštieľoch obklopených vinohradmi, tak aj pod helmami akéhokoľvek brnenia. Prekvapivo dobre je národné odbory počuť aj v Bruseli. Taká vlastnosť sa hodí, aj keď dôjde k ďalšej obmene garnitúry. Lebo povedzme si pravdu, vždy môže byť aj horšie.

Link nájdeš tu.