PREKVAPENIEEEEEEE!
Hospodárstvo vybudované na ničom inom ako lacnej pracovnej sile nedokáže generovať bohatstvo? Model ktorý medzičasom opúšťajú aj štáty juhovýchodnej Ázie nie je konkurencieschopný? Čo má nohy zutekalo, alebo prežíva na jobhoppingu a PR články o znalostnej ekonomike to nedokážu napraviť?No kto to mohol tušiť… Ešte do Zákonníka práce napíšte (najlepšie cez v tripartite neprejednaný poslanecký pozmeňovací návrh), že zamestnanci musia počas pracovnej doby nosiť v topánke aspoň dva kamienky (všetko ostatné by bolo zbytočné pohodlie) a o pár rokov sa dopracujeme aj na prvé miesto. 100%. 100%.
Netreba sociálny zmier
Netreba sociálny zmier, netreba dobré odbory, netreba kolektívne zmluvy, netreba mať plán, netreba stratégiu hospodárskej politiky…my tu jednoducho budeme budovať znalostnú ekonomiku pri fluktuácii ako v pekle. Hlavne, že bude lacná Zdroj: https://www.trend.sk/…/jasny-znak-prisli-tazke-casy…
Prichádza uťahovanie opaskov.
Pre vojnu sa ľuďom prvýkrát prepadnú platy. Na scénu prichádza nový strašiak. Čoraz častejšie ekonómovia hovoria o nástupe stagflácie, teda rýchleho zdražovania v spomaľujúcej ekonomike, ktorý už ľudia neutiahnu. Scenár vývoja č. 1: vláda nevytvorí podmienky pre efektívne vyjednávanie kolektívnych zmlúv. Ľudia sa nebudú odborovo organizovať a väčšina z nich utrpí stratu kúpnej sily v nevídanom rozsahu a to aj napriek tomu, že tu je stále dosť firiem, ktoré majú možnosť platiť vyššie mzdy. V snahe zachrániť si svoju životnú úroveň napriek inflácii nad 10% dôjde medzi zamestnancami k bezprecedentnej fluktuácii, čo bude mať za následok ťažko stráviteľný brain-drain. Vláda s poukazovaním na zlé ekonomické ukazovatele, výpadky na daniach a odvodoch, ako aj dlhovú brzdu bude ešte viac šetriť. Zlosť z demontáže zvyškov sociálneho štátu sa bude čoraz viac obracať proti utečencom z Ukrajiny. Scenár vývoja č. 2: Prestaneme sa pokúšať podliezať v cene práce krajiny juhovýchodnej Ázie. Vláda klepne firmám, ktoré pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv hrajú napriek vysokým ziskom na čas, po prstoch. Príjmy z daní a odvodov po navýšení miezd použije na zafinancovanie pomoci najslabším skupinám obyvateľstva a vytvoreniu podmienok pre plnohodnotnú integráciu utečencov v spoločnosti a na trhu práce. Takto zlepší aj vyhliadky na riešenie niektorých demografických problémov v budúcnosti (udržateľnosť dôchodkového systému a pod.). Milí politici, skúste nás konečne prekvapiť a nevyberte si 1. scenár. Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/…/620973-prichadza…/
Mysleli to dobre, dopadne to ako vždy.
Parlament tento týždeň schválil zákon o rozpočtových pravidlách, ktorého súčasťou sú takzvané výdavkové stropy. Štát bude musieť v dobrých časoch šetriť a v zlých zase bude môcť uvoľniť viac zdrojov na podporu ekonomiky. Viac ako desaťročie odborníci odporúčali jednotlivým vládam, aby zaviedli prísnejšie pravidlá pri vynakladaní verejných prostriedkov. Až kabinet Eduarda Hegera sa konečne odhodlal k takému ráznemu kroku. Toto opatrenie by malo garantovať, že politici nebudú úplne bezhlavo rozhadzovať a zbytočne zatínať sekery do verejných financií… To a mnoho iného si môžete prečítať v článku s názvom Vláda si na seba ušila bič. Verejné peniaze by sa už nemali tak bezhlavo rozhadzovať na aktuality.sk Autor Martin Odkladal prihodil jeden obligátny graf s verejným dlhom Slovenska v pomere k HDP za posledných 22 rokov. Čuduj sa svete, zadlženosť rastie a práve dosiahla alarmujúcich 61,4%. Už vás prepadla panika? Koniec sa blíži !1!!11! Začnem malým whataboutismom. Naša otvorená ekonomika je súčasťou globálneho systému. Vďaka dôslednému a prezieravému plánovaniu našich volených zástupcov (a oligarchie v pozadí) sme nesmierne exponovaní v biznise „lacná pracovná sila v montážnej dielni“ pre silné ekonomiky EÚ ako je tá Nemecká a Francúzka.Bez dopytu, zbytočná ponuka.Držme si palce, nech verejný dlh týchto štátov nedorazí k ich obyvateľom -veď toho sa obávame aj tu, či nie? Nemecko má verejný dlh v pomere k HDP vyšší ako Slovensko a to 69,4% a Francúzko 116%. O Taliansku s 155,3% a Španielsku s 121,8% sa nemusíme dlho zhovárať. Nech nám nikto nepodsunie zámer manipulovať, spomenieme aj druhú stranu. Estónsko má 19,6% Bulharsko 24,2%, Švédsko 36,1% a Česko 40,5%. Priemer Eurozóny je však stále 97,7%.No tento ukazovateľ nemá sám o sebe žiadnu výpovednú hodnotu. Alebo si myslíte, že v Angole (136,54%) sa žije lepšie ako Taliansku (155,3%) a v Kongu (101,05%) lepšie ako v Belgicku (111,4%)? Tých našich alarmujúcich 61,4 % nenarástlo lineárne. Fakticky medzi 2013 a 2019 klesala zadlženosť z 54,9 na 48,1. Výrazný nárast nastal až s príchodom COVID-19 a (možno pridrahým) krízovým manažmentom tejto „biče pletúcej“ vlády. Fetiš stropovania výdavkov je však nebezpečný. Pod rúškom marketingových sloganov o zodpovednosti voči budúcim generáciám odvádza pozornosť od základu problému. Dlhy môžu byť definitívne ak vznikli následkom prasprostej rozkrádačky verejných zdrojov, alebo dočasné, ak išlo o rozumné investície s návratnosťou v budúcnosti. Výdavkové stropy paušálne limitujú tok peňazí ako smerom k haciendam a podkopávajú odbyt Mercedesov tried G a S na Slovensku rovnako ako k opatreniam, ktoré by mohli ukončiť, resp. zmierniť závislosti na montážnej dielni, alebo fosílnych palivách od nášho -medzičasom, zdá sa, vydedeného- veľkého brata. Tak ako sme teraz všetci strašne zodpovední…pardon, ako teraz budeme všetci strašne zodpovední, tak v tej celej diskusii neodznelo NIČ ako aktívne zabrániť rozkrádaniu zastropovaných výdavkov. NIČ o stredno- alebo dlhodobej vízii Slovenska aby sa neprepadlo ešte do väčšej závislosti na lacnej pracovnej sile a odbytu v bohatších členských štátov EÚ (=tých s akou takou víziou). Je to o disciplíne nenavrhovať výhradne chrumkavo vyzerajúce opatrenia, ktoré budú viesť k prvoplánovým (a dlhodobo zlyhávajúcim) úsporným politikám, ale aj také, ktoré nás konečne naučia efektívne potláčať rozkrádanie verejných zdrojov a budúcnosti našich detí. Letargia našich politikov (koaličných ako opozičných), expertov a médií v tejto oblasti je až fascinujúca. Lebo keď neprestaneme konečne pracovať na haciendy, G-čka, ranče a byty v Dubaji staneme sa iba subjektom zmien, ktoré prinesie technologický pokrok. Ale, hej, keď budeme fiškálne „zodpovední“ možno sa dostaneme na úroveň zadlženosti Zimbabwe.
ZÁPAD DOBEHNEŠ. AJ KEĎ S „HOLOU“. IBA ŽEBY NIE.
ZÁPAD DOBEHNEŠ. AJ KEĎ S „HOLOU“. IBA ŽEBY NIE. Včera vyšiel na aktuality.sk dobrý článok s názvom „Slovensko predbehlo v platoch jeden štát zo západu“ (link nájdeš tu). Vítame, že niekto píše aj o platoch. Síce by sme uvítali aj to, keby to bolo napísané polopate, ale nás poteší aj takéto polovičné domáce zavádzaníčko. V článku sa dozvedáme, že Slovensko vo výške platov predbehlo jeden zo štátov západnej Európy – Portugalsko. Chudobinec západnej Európy. Rovnako ako aj Česi, Poliaci, Estónci, Litovčania a Lotyši Maďari, Rumuni. Eurostat prepočítal mediánovú hodinovú mzdu cez štandard kúpnej sily (PPS), ktorý zohľadňuje mieru toho, čo si za plat môže človek vo vlastnej krajine kúpiť. Za rok 2018 a porovnal to s rokom 2010. Má to istú logiku, i keď zlé jazyky by mohli namietať že akademická debata o zložení spotrebného koša ľuďom žijúcim z ruky do úst a nízkym nominálnym príjmom veľmi nepomôže. O.K., treba to nejako porovnať a zohľadniť cenovú hladinu v danej krajine a toto je praktický a celkom objektívny spôsob. Ukazuje sa, že v Bulharsku je zle. Ale cez zohľadnenie PPS o polovicu lepšie. Hodinový mediánový príjem tam bol v roku 2018 2,40 €, čo má byť „pocitovo“ (v PPS) ale 4,60 €. Pol biedy. Teda skoro dvojnásobok biedy. Oproti pocitovým 3,4 € z roku je to nárast o 35,3 %. Vysoký nárast vykazuje pocitovo aj naša domovina. Pocitových 22,4 %. Z pocitových 5,8 € na príjemnejších 7,1 €. Keďže západné štáty EÚ v rovnakom období rástli (pocitovo) menej – Dánsko o 5,5 % , Belgicko o 7,5 %, Nemecko o 10,3 % , Švédsko o 13,1%, Rakúsko o 16,2% sme zrejme na správnej ceste. IBA ŽEBY NIE. Je pravdou, že niektoré členské štáty sa aj prepadli, napríklad Írsko o 17,2 %, ale tam je ešte stále „pocitovo“ skoro dvojnásobný mediánový príjem ako tu. Pri všetkej radosti z dosiahnutého úspechu a vysokého rastu by sme radi skromne poznamenali, že percentá nárastu „pocitového“ platu vašu hypotéku nesplatia. Nezaplatia ani nájom, ani elektriku a ani škôlku deťom. Nominálne je to nárast iba o (pocitových) 1,3 € za hodinu v priebehu ôsmych rokov. Staré členské štáty ktoré tak úspešne „dobiehame“ a mali nižší percentuálny nárast vykazujú konkrétne tento nominálny nárast: Dánsko 1 € , Belgicko 1,1 € , Francúzsko 1,4 €, Nemecko 1,5 € , Švédsko 1,7 €, Rakúsko 1,9 €. PRVÁ KVÍZOVÁ OTÁZKA: Keď sa doťahujeme na Nemecko s mediánom hodinovej mzdy (cez PPS) 16,1 € ktorý rastie v osemročnom cykle o 1,5 € a my máme medián 7,1 €, ktorý rastie za rovnaké obdobie iba o 1,3 € koľko vody pretečie Dunajom kým pochopíme, že sa nedoťahujeme ale nám utekajú čím ďalej tým viac? Odpoveď je dôležitá, lebo keď to pochopíme možno začneme hľadať riešenia ako z toho von. Horúci tip je odborovo sa organizovať a spolupodieľať sa na chode odborov. (Po-dob-ne ako je to-mu v Ne-mec-ku, ale psssssssst, neprezraďte to nikomu.) DRUHÁ KVÍZOVÁ OTÁZKA: Keď sa chudobinec východnej Európy Rumunsko vyšvihlo za osem rokov z mediánu (PPS) z 3,8 € na 6,9 €, vykazuje nominálny nárast o 3,1 € a momentálne nás od nich delí iba 20 centov, ktorú migračnú trasu si vybral ten náš legendárny karpatský tiger? TRETIA OTÁZKA: Pomôže pripravované zhoršenie pozície odborov v podniku a znefunkčnená tripartita obrátiť nepriaznivý trend? Alebo iba v kombinácii s prisprostými, jednoznačne zamestnancov poškodzujúcimi, nápadmi prezentovanými v druhom kilečku pána ministra Sulíka?
NAČO OPRAVOVAŤ, KEĎ SA TO DÁ AJ PODPÁLIŤ?
NAČO OPRAVOVAŤ, KEĎ SA TO DÁ AJ PODPÁLIŤ? Pseudoanalytici z INESS, teda jedného z najhoršie hodnotených pseudothinktankov na svete, opäť „tvorili“. A vytvorili publikáciu „Privatizácia 3.0“. Rozkaz, ten znel jasne: pripraviť pôdu pre tretiu vlnu rabovania štátnych podnikov. Priznávajú síce, že predchádzajúce vlny privatizácie na Slovensku nesú so sebou „stigmu káuz a podvodov“, ale navrhujú pokračovať. Evidentne je ešte čo ukradnúť, spreneveriť a vyrabovať. Argumentujú tým, že v štátnych podnikoch je nižšia efektivita. Teda prvá a druhá vlna rozkrádania, pardon privatizácie, pomohla – podľa „Bulharskej konštanty“ MMF- zvýšiť HDP Slovenska v rokoch 2006 až 2020 spolu aj o 64 miliárd €. Normálny neúplatný ekonóm by možno skúsil vypočítať o koľko by narástla hodnota podielu štátu za 14 rokov na rozkradnutých podnikoch keby privatizácia neprebehla. Adaptoval by „bulharskú konštantu“ o pozitívne efekty na prípadnú (pre)zamestnanosť. Zobral do úvahy energetickú bezpečnosť štátu, nezávislosť štátu na potrebe generovať zisky pre zahraničné akciové trhy a podobne.Ale nič z toho nevydalo. Poukazujú na rozkrádanie štátnych firiem a preto navrhujú proces ,pri ktorom dochádza k rozkradnutiu týchto spoločností nadobro. Samozrejme zamlčia aj to, že existuje mnoho prípadov, kde sú štátne podniky rodinným striebrom štátu a zisky z nich sa používajú na financovanie hlúpostí ako funkčné zdravotníctvo, dobré školstvo, zjazdné cesty, dôchodky, platy štátnych zamestnancov a podobne. Ale načo keď sa to dá rozhajdákať, peniaze prepiť a prežrať no a potom ešte vykrikovať, že za dane ktoré platíme dostávame od štátu iba mizerné služby. Tu je príklad ako môže štát profitovať z firiem: Rakúska štátna holdingová agentúra (ÖBAG) spravuje podiel v 11 spoločnostiach v hodnote 21,4 miliárd € (napríklad v ÖMV). Okrem toho má štát podiel na približne stovke spoločností. Celková hodnota je približne 80,5 miliárd €. Patria do toho aj tie železnice ÖBB, ktorými INESS argumentuje keď tvrdí, že Železnice Slovenskej republiky treba privatizovať, lebo nezvládajú plniť svoju úlohu a musia si požičiavať od ÖBB potrebné vlaky. To, že sú od štátnej firmy už nehovoria. Škodilo by to naratívu. Nevadí, treba všetko sprivatizovať, lebo štát nemôže vedieť podnikať. Vedeli ste, že Dolné Sasko vlastní jednu pätinu akcií Volkswagenu? To asi preto, lebo im chalani a dievčence z INESS-u neporadili rozpredať ich. Ktoré spoločnosti navrhujú tieto ekonomické mozgy riešiť? Slovenská pošta Cargo Slovakia ZSSK Letisko Bratislava SPP Spoločnosti distribuujúce elektrinu Teplárne TIPOS VšZP Nemocnice Kúpele Sliač Slovenská plavba a prístavy a.s. a Verejné prístavy, a. s. Štátne Lesy a štátna pôda Pravá oblička Nie, to posledné ešte nie. Ale v prípade, keď na to príde zákrok bude musieť byť vykonaný v čerstvo sprivatizovanej nemocnici. Možno to potom aj preplatí čerstvo sprivatizovaná VšZP.
DRUHÉ KILO SPROSTOSTÍ
DRUHÉ KILO SPROSTOSTÍ Fundamentalisti z okolia fundamentalistu pána Sulíka, toho času zhodou nešťastných okolností ministra hospodárstva tejto krajiny sa rozhodli vypustiť ďalší balónik. Tentokrát testovací.Chcú zistiť, koľko pracovnoprávnej ideológie z konca predminulého storočia znesú dnešní zamestnanci a koľko hlúpostí ešte unesú odborové organizácie, aby z toho nebučalo, že tu ide o prasprosté obmedzovanie ľudských práv za účelom zvyšovania profitu pár firmám a ich majiteľom. Čerstvo odprezentované „Kilečko 2“ obsahuje okrem množstva dobrých bodov aj množstvo pracovnoprávneho odpadu. Návrhy našepkávačov (pani Kiššová) a poradcov pána Sulíka sú buď prejavom posadnutosti slúžiť nejakej pochybnej ideológii, nekompetentnosti a úplnej neznalosti pracovnoprávnych vzťahov, alebo sa títo ľudia jednoducho rozhodli vypovedať tunajšiemu pracujúcemu obyvateľstvu vojnu. Aby ste si vedeli túto otázku zodpovedať sami prinášame pár návrhov z takzvaného „Kilečka 2“: -Zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov -Zjednodušiť zneužívanie konta pracovného času -Zaviesť diktát zamestnávateľov na určenie celozávodnej dovolenky -Zaviesť možnosť zapožičiavania si zamestnancov medzi zamestnávateľmi (odstránením teraz platných podmienok) -Nepriame zníženie minimálnej mzdy cez zlúčenie stupňov náročnosti práce – Zníženie príplatkov za prácu v sviatočnú sobotu a nedeľu – Zamestnávateľom umožniť svojvoľne zaviesť pružný pracovný čas – Odstrániť súbeh nároku na náhradu mzdy a povinnosti opäť zamestnanca zamestnať v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Čo je fakticky zrušenie ochrany pred svojvoľnou výpoveďou zo strany zamestnávateľa. -rôznorodé návrhy na obmedzenie kompetencií odborových organizácií K nekonkrétnym heslám bez obsahu ako „zlepšenie“ mechanizmu minimálnej mzdy a zjednotenie podmienok vzniku zamestnaneckých rád a odborov (občianskych združení) sa vyjadrovať nebudeme. Asi bol počet navrhovaných opatrení dôležitejší ako ich reálny obsah. V čase, keď Európska komisia v kontexte prijatia smernice o minimálnej mzde žiada od slabých členských štátov, teda štátov, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 % pracovníkov vypracovanie a zverejnenie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania navrhuje pán Sulík sabotáž odborov, pracovnoprávneho postavenia zamestnancov a zníženie úrovne pokrytia kolektívnymi zmluvami, ktoré je teraz na úrovni okolo 30% (v súkromnom sektore výrazne menej). V prípade, keď kalkulácia ministerstva hospodárstva zahŕňa export chudoby a nespokojných obyvateľov Slovenska do zahraničia nájdeme v druhom kilečku hlúposti aj návrh zvýšenia flexibility pri vydávaní pracovných povolení pre cudzincov z tretích krajín. Nech vás pekne vedia vymeniť. Za niekoho, kto bude menej frflať, viac robiť, menej pýtať. Ľudia, treba sa organizovať v odboroch. Inak vás zobchodujú.
NEVRAVTE, DÁ SA TO AJ INAK?
NEVRAVTE, DÁ SA TO AJ INAK? V Argentíne schválili jednorázovú (skutočnú) milionársku daň na financovanie opatrení súvisiacich s pandémiou koronavírusu. 12.000 najbohatších ľudí v krajine s majetkom nad 200 miliónov pesos (viac ako 2 milióny €) zaplatí progresívnu daň do 3,5% z majetku v Argentíne a 5,25% z majetku v zahraničí. Tento solidárny príspevok bude použitý na financovanie nákupu zdravotníckych potrieb, pomoc pre chudobných, študentov či menšie a stredné podniky. Všimnite si, žiadne vyplakávanie nad prázdnou špajzou. Žiadna dodatočná záťaž pracujúcich. Žiadne manévre so zmrazovaním stravného, príplatkov, obedmi pre deti „zadarmo“, alebo odvodmi za 13. a 14. platy. Netvárme sa, že brať je možné iba tam kde niekto pracuje. Nie je to pravda. Link na článok nájdeš tu.
EPIDEMIOLOGICKÝ CHAOS JE LEN ŠPIČKOU CHAOSU V RIADENÍ ŠTÁTU.
EPIDEMIOLOGICKÝ CHAOS JE LEN ŠPIČKOU CHAOSU V RIADENÍ ŠTÁTU. EURÓPSKA KOMISIA OSTÁVA V ÚDIVE. To nepíšeme my, to píše TREND. Teda médium, ktorému nemôžeme vytknúť prehnanú lásku k odborom. Článok pokračuje v tomto duchu ďalej: „Epidémia, zdravotníctvo, štát – čoho sa Matovič a jeho ľudia chytia, to sa končí chaosom. Napriek myriade sľubov, doteraz nedostali zdravotníci a samosprávy zaplatené, a dokonca ani za prvé kolo. Podobne sa štát vykašľal aj na podporu domácej ekonomiky, ktorá je najnižšia v celej eurozóne. A to je stále iba začiatok. Prichádza čas na odovzdanie projektov financovaných z európskeho Fondu obnovy a odolnosti. Premiér hovoril o reformnom lete. Nakoniec sa ukázalo, že z plánu je iba menu, ktoré v súčasnom stave nemá ani šancu na úspech. Prvé odozvy z Európskej komisie sú temné – slovenský reformný plán je nepripravený. Dolu kanálom môže krajina spláchnuť miliardy eur.“ Keď má táto vláda aj iné ambície ako byť krátkym prerušením politiky ktorú už poznáme z posledných rokov, možno by bolo na čase začať spolupracovať. Spriechodniť a vylepšiť tripartitu, nie ju ďalej rozkladať pohodlnou, ale falošnou hrou na predstieranú demokraciu. Málo vecí je smutnejších ako keď dobrý zámer stroskotá na neschopnosti znášať vecnú kritiku. Nie je potrebné vzdelanie atómového fyzika, aby ste pochopili, že už dávno nejde o volebné preferencie, ale konkrétne (v ideálnom prípade pozitívne) výsledky. Sociálnym dialógom na úrovni rozvojovej krajiny sa výsledky nedostavia. Nepomôže ani zmrazovanie stravného, ani počtu detí ktoré majú nárok na obedy zadarmo. Nepomôže ani hádzanie polien pod nohy zamestnancom pri organizovaní sa v odboroch. Model „nevadí, že ti neviem pomôcť keď uškodím ešte viac tvojmu náprotivku (zamestnancom) v kolektívnom vyjednávaní“ škodí všetkým. Politický marketing sem, stranícky súboj tam. Link na článok nájdete tu. Dočítate sa v ňom aj to, čo si Európska komisia myslí o opisovaní nesúvisiacich tém ako v (niektorých) diplomovkách pri žiadaní peňazí na reformný plán a o INVESTÍCIÁCH DO BUDOV NAMIESTO ĽUDÍ. Skromne sme si spomenuli na náš uniJA-plán obnovy spred pár týždňov.
SENDVIČOVÉ ODBORY
SENDVIČOVÉ ODBORY Rozšíril sa nám tu taký nešvár. Špičky polície, prokuratúry a justície končia -minimálne predbežne- vo vyšetrovacej väzbe. Vôbec sa nezdá, že by to bolo výhradne iba z huncútstva, skôr naopak. Aj relativizujúce a na politickú objednávku poukazujúce hlasy utíchajú. Dostupné informácie naznačujú, že tu postupom času došlo k úspešnej kastrácii právneho štátu. Spôsobom, ktorý bol spôsobilý eliminovať ako spravodlivosť, tak aj dôveru obyvateľstva k demokratickému zriadeniu. A široká nedôvera v demokratické zriadenie bola vždy a všade nesmierne ošemetná vec. Na to nemusíte byť žiadny historik. Preto treba dúfať, že dôjde k dôslednému vyšetreniu a odsúdeniu každého, kto akceptoval v tejto divadelnej hre na rovnaké práva pre každého občana nejakú negatívnu úlohu. V kontexte toho, že množstvo zadržaných dosiahlo svoje funkcie a postavenie počas vlád strany SMER-SD a táto strana teda nesie politickú zodpovednosť je na mieste jedna, pre kdekoho nepopulárna, otázka: Nie je vhodný čas rozlúčiť sa v odboroch so smerom?(Aby nedošlo k nedorozumeniam, myslím tým len tie časti odborov, ktoré majú podpísanú dohodu o spolupráci s politickou stranou SMER-SD. Je ich síce menej ako sa všeobecne predpokladá, ale sú.) Prečo? Možných odpovedí je mnoho. Lebo nie sú sociálnodemokratická strana. Lebo sa nenaplnili očakávania odborov na zásadné zlepšenie situácie pracujúcich. Lebo výsledky spolupráce boli nedostatočné ako pre stav odborov, tak (ne)vymožiteľnosť práva, alebo (ne)fungovanie inšpektorátov práce. Lebo odbory sa vo svojom partnerovi sklamali. Lebo dohoda o spolupráci bola od začiatku koncipovaná ako skôr obchodná dohoda: ja tebe, ty mne a neriešila presadzovanie konkrétnych politík. Lebo na základe tejto dohody je odborom vyčítané, že odovzdali svoju agendu politickej strane. Lebo vďaka tejto dohode odbory spohodlneli. Lebo táto dohoda poskytuje zámienku označiť opodstatnené požiadavky a pripomienky odborov paušálne ako súčasť straníckeho politického boja. Lebo v očiach mnohých zamestnancov strácajú dôveryhodnosť a trpí ich nezávislosť. Táto forma spolupráce obmedzuje odbory v kritickom čase, keď je potrebné oponovať osobám, ktoré sa dostali na čelo Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zrejme iba omylom. Keď je potrebné konfrontovať ministra, ktorý prevrhol sociálny dialóg a evidentne si hľadá partnera, ktorý mu bude klásť minimálny odpor. Minister totiž chápe, že sa s nejakými odbormi bude musieť stretávať. Pre všetkých zúčastnených by bolo lepšie, keby sa naučili spolupracovať a znášať vecnú kritiku. Neznižovať sa k prijímaniu zásadných noviel pod akože tlakom z dôvodu pandemickej situácie v izolácii od konfrontácie s iným názorom. Už sa (ne)jednalo o zásadných veciach ako dôchodková reforma, zavedenie Kurzarbeit, zmeny fungovania inšpektorátov práce. Prebieha diskusia o reforme súdnictva. Je to iný rezort, dotkne sa však aj pracovnoprávnej agendy. Zmrazovanie stravného a diskusie o gastrolístkoch-hotovosti v situácii bezprecedentného prepadu hospodárstva a tvrdých šokov na pracovnom trhu je s najvyššou pravdepodobnosťou iba ďalším dôkazom komplexnej nevedomosti. Odbory musia byť teraz silné. Spojiť čo najviac zamestnancov. Spoločnosť je čoraz viac polarizovaná. Sociálna situácia mnohých zamestnancov a ich rodín sa bude ďalej zhoršovať. Toto povedie k ďalšej radikalizácii politických postojov. Kroky ministerstva práce naznačujú snahy o revíziu spoločenskej zhody k postaveniu žien, niektorým ľudským právam aj sekulárnemu charakteru štátu. Vláda, ktorá vystupuje proeurópsky a jej veľká časť sa odvoláva na kresťanské hodnoty ide negatívne zasahovať do fungovania odborov, t.j. ich ďalej decimovať? Nie, nezožerieme vám falošný príbeh o úprimnom záujme na rozširovaní sociálneho partnerstva. Radi sa odvolávate na EÚ, keď ide o požiadavky ochrany investícií, fiškálnej zodpovednosti a udržania dôchodkových systémov. Keď ale komisia žiada, aby odbory zastupovali pri vyjednávaní miezd aspoň 70% zamestnankýň a zamestnancov, tak tíško zbalíte Jeruzalemskú vlajku, maskáče, meče a poberiete sa na druhú stranu? Ako by povedal klasik: nevyrušujte, tu sme pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. Čo to znamená pre ľudí živiacich sa poctivou prácou? Treba sa odborovo organizovať a participovať na chode (ktorejkoľvek) odborovej organizácie. Bojovať. Jednak preto aby tie odbory niekto neuniesol nadobro a tiež preto, že to je jediná efektívna forma lobbingu zamestnancov, ktorú je počuť ako v kaštieľoch obklopených vinohradmi, tak aj pod helmami akéhokoľvek brnenia. Prekvapivo dobre je národné odbory počuť aj v Bruseli. Taká vlastnosť sa hodí, aj keď dôjde k ďalšej obmene garnitúry. Lebo povedzme si pravdu, vždy môže byť aj horšie. Link nájdeš tu.